María Jesús Machek - Rivero pochádza zo Španielska. Štúdium na „Escuela de Arte de Oviedo“ ukončila v r.1989 so špecializáciou na ilustráciu. Súbežne s vlastnou tvorbou, prezentovanou na viacerých individuálnych a kolektívnych výstavách, sa venovala taktiež pedagogickej činnosti na svojej súkromnej škole. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave, na Slovensku.Venuje sa prevažne maľbe. Od roku 2012 je členkou združenia "Spoločnosť voľných výtvarných umelcov". Zúčastňuje sa výstav a sympózií na Slovensku aj v zahraničí. "Španielsko je kultúrne pestré a mnohotvárne, nejestvuje jeden jediný pohľad na pravdu o jeho mentalite, napriek tomu niektoré aspekty tvoria, teda aspoň v mojich predstavách, akýsi invariant, základ, osobitý vklad hispanicity. V každom umeleckom druhu je to jasne definovaná výrečnosť, spontaneita, neskrývaná emocionálna energia. Práve čosi z týchto vrodených horúčok a ponorného prameňa vášne, vytrženia, úžasu a exaltácie nachádzam aj v maliarskych mystériách Marie Jesús Machek - Rivero . Je zaujímavé, že táto energia sprevádza aj tú časť jej tvorby, ktorá nemá explicitne mystické zameranie. Myslím teraz na obrazy krajiny v rôznych variantoch ročných období, na veduty Ovieda a iných miest, na maríny s nekonečnou hladinou Atlantiku či Stredozemného mora a žeravou guľou slnka, na pohľady do akvárií, na premeny ohňa, na textúry vody, vzduchu, vetra, atmosféry. Vo všetkých týchto žánroch autorka opúšťa konvenčnú optiku tradicionalistov a všetko buduje na svetelnom a tonálnom kontraste, na viacvrstvovosti maľby, na priznanej procesuálnosti a na forme, ktorá nie je samoúčelná, lebo aj v zúženej farebnej skladbe slúži nielen vyjadreniu o vizuálnom svete, ale ešte viac otázke, ako je možné toto vpečatenie stvoreným svetom vyjadriť, artikulovať, vyzápasiť bez zbytočných epických barličiek a uvravenosti. Koncentrovaná obrazovosť, piktorialita – to je najpodstatnejší objav Máriiných múz a je jedno, či poletujú ponad Vrátnu a Terchovú alebo ponad hory a vrchy Astúrie až po Biskajský záliv s nekonečnými prílivmi a odlivmi večnosti, ktorej neubúda. Pochopiteľne, najkoncentrovanejšie premýšľanie o zmysle sveta a stvorenia sa prejavuje v najnovšej tvorbe autorky, kde obraz sa stáva predĺženou rukou filozofie, snáď až teológie, eschatológie, evolučného pátrania za povrchom a fazónou, hľadania účelu aj mimo fyzikálnej racionality. Mária vo svojej obrazovej poetike vidí v materiálnom stave súčasnej civilizácie skôr úpadok, dekadenciu, podliehanie silám zla a pokušenia byť ako bohovia, aj keď bez obete a pokory. Snaží sa dovidieť skôr na odvrátenú stranu civilizačného šťastia, ktoré sa ukázalo ako nafúkaná ilúzia. Ak v galaktickom pohybe časovo-priestorových štruktúr používa personifikáciu, zosobnenie v podobe anjelov, patriarchov, prorokov, tak najmä kvôli viere, že za zástenou nášho vedomého života prebieha duchovný zápas." PhDr. Marián Kvasnička kunsthistorik