Beliš Jaroslav
Narodený: 27.4.1956, Kapušany pri Prešove
1976-1980 SUPŠ, Košice
Samostatné výstavy
2014 CT Gallery, Bratislava
2013 Kníhkupectvo u Bandiho. Bratislava
2008 Obchodná pasáž Luxor
2008 Medicínske centrum Medirex
2007 Galéria Pegas, Komárno
2006 Galéria Thoha, Bratislava
2005 Medirekum, Bratislava
Dom kultúry Dúbravka, Bratislava
2004 Pizzeria Emília, Ivanka pri Dunaji
2002 Galéria Thoha, Bratislava
2000 Glen Gordon Gallery, Richmond Vancouver, Canada
Fin-Inter, a.s., Bratislava
Malokarpatské múzeum, Pezinok (s Katarínou Lupták)
1999 Čajovňa „Siedma pečať“, Prešov
1998 Dom kultúry Dúbravka, Bratislava
1996 Dopravná banka, Košice
1990 Artforum, Bratislava
1989 Ústav prof. Karola Matulaya
Putovná výstava „Phurikane giľa“ (2002 – 2007). Originály ilustrácií a fotografií z rovnomennej knihy: Bratislava, Svidník, Košice, Prešov, Spišská Nová Ves, Krompachy, Rožňava, Trnava, Myjava, Senica, Piešťany, Nitra, Trenčín, Svojanov (Česko)
V roku 1989 získal v Ríme cenu na medzinárodnej súťaži v akverele Fondazione Sinaide GHI.
Kolektívne výstavy
1999 „Svetielko“, DK Ružínov, Bratislava
Divadlo Aréna, Bratislava
1998 „Driemajúce medvede“, Stredoeurópska nadácia, Bratislava
Sympózium „Driemajúce medvede“ Pribylina
1997 „Driemajúce medvede“, Stredoeurópska nadácia, Bratislava
1988 „Igorovi Kalnému“, ÚAK Bratislava
1987 „Okno“, byt Ivana Hoffmana, Bratislava
Knižné ilustrácie
- Jana Belišová: Ancient Roma Songs, 2005
- Arthur.W.Pink: Božia dokonalosť, 2004
- Arthur.W.Pink: Kristova dokonalosť, 2004
- Jana Belišová: Phurikane giľa, 2002
- Naďa Mitanová: Znovuzrodenie, 2000
- Daniel Raus: Proto jsem ti zahrál tuto píseň, 1998
- Paul Tournier: Porozumenie v manželstve, 1994
- Stanislav Beliš: Ani smrť ma nechcela, 1992
- Daniel Raus: Větrné mlýny, 1992
Kreslím, maľujem, inštalujem, landartujem a sklíčkujem. Pri každom sklíčkovaní zanechávam na svojich prácach svoje DNA. Vždy sa porežem. Veľké práce robím aj dva mesiace. Nuž, aj preto sú drahé moje obrazy, lebo sú vykupované krvou. Tak je to. Túto techniku som si vymyslel pre svoju radosť aj trápenie.
Obrazopády
Obrazy Jaroslava Beliša sú poskladané z cudzích úlomkov. Zo slávnych úlomkov: Bosch, Rembrant, Klimt, Mucha, Brunovský,...
Známe diela sa premenili na trosky. Sú skartované ako nepotrebné, zbytočné, či podozrivé kroniky. Premenené na zdrapy skôr ako ich stihol rozložiť čas. Znamená to, že hoci ešte visia v galériách, na stoloch tohto nášho globálneho trhoviska už stratili cenu? Čo s nimi bude v čase, keď Botticelliho Venuša láka zákazníkov na fľaštičke luxusného šampónu, a Johann Sebastian Bach svojou hudbou dodáva dôveryhodnosť poisteneckej spoločnosti?
Autor sa ich nesnaží interpretovať. Iba konštatuje padanie, rozpad.
A predsa je v padaní obrazopádov čosi magické, zázračné. Cítim sa pred nimi ako dieťa hľadiace dovnútra kaleidoskopu. Farebné sklíčka zrkadlené v zrkadlovej sieni tvojho vnútra usporiadali starý materiál do nových obrazcov.
Niektoré obrazy vytvárajú mapy.
Alebo sú to skôr prívetivé koberce utkané z handier na krosnách starej mamy. Keď všetko, čo malo cenu, tento neúprosný barbarský čas premení na handry, posadíme sa ticho ku krosnám a budeme zo zdrapov zašlej veľkosti tkať veselé koberce pre príbytok naše duše.
Úryvok z príhovoru Daniela Pastirčáka na vernisáži výstavy J. Beliša „Obrazopády“ v galérii Thoha
dňa 28.apríla 2006